"Prečo musíš vždy vstávať tak zavčasu?" ozval sa Minato, ktorého spod prikrýviek nebolo ani vidno.
"Lebo niekto musí nášho hokagea (hokaga?) dokopať do práce." zavelila tónom, ktorý ho úplne prebral. Posadil sa a ako každé ráno, tak aj dnes sledoval svoju ženu, ktorej sa do chrbta opierali prvé ranné zore dnešného dňa. Obloha sa sfarbovala do ružova a toto pozadie sa ku Kushine náramne hodilo.
-áno, ty si to moje slnko, čo zohrieva môj deň....
"Nad čím zase tak úporne premýšlaš, keď sa tak usmievaš?"
"Nad tým, že ak by som ťa nemal, Konoha by bola v koncoch." obaja sa zasmiali a zatiaľ čo sa Minato postavil, Kushina vybehla na terasu, nadýchať sa tej sladkej vône akú ma len ráno. Slnko sa už začalo dvýhať spoza obzoru ajeho lúče jej jemne dopadali na tvár. Na nose sa jej vykreslili pehy a jej krvavo červené vlasy sa rozžiarili. Zrazu sa jej okolo pasu ovinuli Minatové ruky a pocítila jeho dych na svojom krku.
"Modlím sa, aby boli všetky rána takéto, Minato."
"Stále sa bojíš, že ti niekto vezme sen, ktorý žiješ?"
"Pred tebou boli traja hokageovia (hokagovia?) . Dvaja sú mŕtvi, ale nezomreli na starobu."
"Keď sme sa brali, vedela si, že si berieš muža, ktorý kráča cestou shinobi." mäkko jej pošepol.
"Ja viem. Viem aj prečo som si ťa brala... Ktoré dievča by nechcelo najkrajšieho a najsilnejšieho muža na svete?" zasmiala sa.
"Zabudla si dodať, že som aj najftipnejší." pridal sa k nej.
"No moment! Ja som vtipnejšia než ty!" podpichovala.
"Tak mi to dokáž." otočil si ju tvárou k sebe a zahľadel sa jej do očí. Do očí, ktoré videl plakať, aj smiať sa, očí, ktoré boli hlboké ako priepasť. Oči, ktoré mu ešte vždy zrýchľovali puls.
"Čakám dieťa." zahlásila.
"To je vtip?" zasmial sa.
"Nie, myslím to vážne." úsmev jej vytvoril drobné vejáriky okolo očí.
"Už som si myslel, že si ma zobrala za slovo. A- ako dlho to už vieš. A vlastne kedy sme to stihli, hm?" videla, že ho to potešilo. Oči mu zažiarili viac ako keď sa chystá zjesť ramen. ( :D )
"Viem to dva dni a som v tretiom týždni."
"Uhm, počkaj... tri týždne..." zreničky sa mu roširili " to bolo na naše výročie?" pery sa mu napli tak, že odhalili jeho biele zuby, ktoré ju tú noc hrýzli do ucha ( O_o )
"Zrejme áno." opäť sa zasmiala.
"Takže ja budem... OTEC...." očividne sa mu tá myšlienka pozdávala. Pritisol sa ku nej ešte bližšie a- pobozkal ju.
Slnko už vyšlo v celej svojej kráse, hrialo ich oboh a jemný vánok ich šteklil svojimi prstami po tvárach. Ich srdcia si boli tak blízko, ako snáď ešte nikdy predtým...
- Ja budem otec.... Otec NÁŠHO dieťatka. Nemôžem tomu uveriť! Kushina, milujem ťa....
Pokračovanie nabudúce :)
pozn.: hokage- neviem ako tomám skloňovať, preto tie zátvorkyPS: možno trošku sladké než som zvyknutá, ale rozhodla som sa že je čas opäť snívať svoje romantické sny :D:D:D
Komentáre