Tak na úvod....toto je "dielko", ktoré sa snažím tvoriť už dlhší čas a mám ho publikované na fóre vasepribehy.podnosom.com :)
Konské kopytá sa rytmicky zarývali do vlhkej pôdy. Dlhá , tichá cesta a všade okolo lúky. Po hodine cesty sa jazdci dostali do hustého brezového hája. Z diaľky bolo počuť hučanie vodopádov.
"Sme blízko! Pridaj!" povedala Kela. Kone sa dali do cvalu a po chvíli sa cesta začala rozdvojovať.
"Škoda, že musíme ísť doprava." povedal Seriol.Pravá cesta bola nepoužívaná ale ľavá bola celkom dobre vyšlapaná.
"Mali by sme si pohnúť! Slnko už zapadá."
Išli tak rýchlo ako sa im to len dalo. Začalo sa stmievať a o chvíľu pred sebou narazili na vysoký,mramorový stĺp . Tento stĺp označoval miesto, ktoré hľadali. Prešli cez baldachýn brezových vetví a zišli ku jazeru s vodopádom. Príjemný pocit mravenčenia bol typickým znakom mágie a toto miesto ňou bolo preplnené. Tábor rozbili ďalej od vody, aby ich neotravoval hmyz. Zozbierali drevo a založili malý ohník.
"Všetko je hotové. Teraz len vydržať do polnoci." povzdychol Seriol
"Myslím, že až taká nuda tu nebude." odvetila Kela.
Vzápätí sa Kela poškrabala za pravým uchom. Seriol to pochopil a len tak-tak stihol tasiť meč a otočiť sa čelom protivníkom. Niečo mu však nesedelo. Boli traja a jedného si zobrala Kela. Takže dvoch mal na starosti on.Voľnou rukou ukázal za chrbtom na prstoch 4. Mohol len dúfať,že to Kela pochopila. Mal čo robiť so svojimi súpermi. Hbyto vytiahol dýku z topánky a podnikol klamný manéver. Protivník po jeho pravici sa zmiasť nenechal,ale jeho druh spravil chybu a toho Seriol využil a bodol ho dýkou do stehna. Snažil sa mu nespôsobiť smrteľnú ranu. Za sebou počul bolestný výkrik,ale nezaregistroval či bol ženský. Protivník bol veľmi skúsený a vytrvalo bojoval ...
***
Hneď ako Kela zbadala Seriolové znamenie napadlo ju to isté. Nesmú tých banditov zabiť aby sa od nich dozvedeli čo tu robia.Určite sa to dozvedia,lebo jej protivník prežil. Zdalo sa, že je to mladý zelenáč a hneď, ako obišiel Seriola sa potkol o kameň. Kela toho využila a sekla ho mečom cez obidve nohy. Muž spadol na zem s bolestným výkrikom. Medzi tým, ako sa Kela postarala o jeho zbrane, Seriol zložil ďalšieho. Aj toho Kela zaistila a pripojila sa ku Seriolovi. Keď neznámi muž zbadal jej prítomnosť začal bojovať ešte tuhšie ako pred tým. Kela skvele odrážala útoky a napokon spravila svoj obľúbený klamný manéver, ktorý perfektne zaúčinkoval. Seriol ho potkol a tým pádom zvíťazili a muž sa vzdal.
"Vzdávam sa! Len ma prosím nezabíjajte mám doma rodinu." prosil porazený. Až teraz Seriolovi došlo čo mu nesedelo.
"Ardis? Ardis Ford?" prekvapene sa spýtal Seriol. Podal ležiacemu mužovi ruku a ten sa postavil a obidvoch prezrel.
"Ako som mohol byť taký slepý?!" plesol sa do čela. Pozrel sa na svojich spoločníkov na zemi :
"A čo ..." no než sa stihol opýtať Kela ho prerušila.
"Nie je to nič vážne. Kontrolovala som to a nemajú nijaké vážne zranenia. Máte tu kone?"
"Áno, sú pri našich stanoch. Neradil by som vám tu zakladať oheň aj keď ste ďalej od vody. Skúšali sme to pred tým a mladý Ores má po noci stráže ohromné štípance." povedal Ardis trochu ustarane.
"Poznáte ten hmyz?" spýtal sa Seriol s náznakom obáv.
"Hej. A navyše sme tu dosť dlho a našli sme rastlinu, ktorá ich odpudzuje. Poďte ku nám. Sme blízko odtiaľto a je tam dobrý výhľad na vodopád." navrhol Ardis.
"Dobre. Pomôž mi s tým. A Kela sa zatiaľ postará o chlapcov." súhlasil. Kela si zobrala svoj balíček na ošetrovanie a dala sa do práce. Stihla podotknúť jednu vec :
"Chlapi, musíte si pohnúť do polnoci je už krátko a musíme sa ešte pripraviť."
Vyzerá to že sa nudiť nebudeme. Pomyslela si.
Prvá časť
15.12.2008 12:51:44
Komentáre