malý svet fantázie

Ďalší letný večer trávil Sasuke ako obvykle u seba doma: zapnutá telka, rozbombardovaná izba (po tom ako hľadal jeden svoj kunai, ktorým sa netrafil do Itachiho fotky) a jeho oblečenie porozhadzované smerom ku kúpelni...
Po dobrej, teplej sprche mal Sasuke akúsi veľmi dobrú náladu a tak viac než pol hodinu poskakoval pred zrkadlom a škeril sa na seba. Keď už bol so sebou spokojný, zobral si svoj mäkučký, tmavomodrý župánik so znakom Uchiha klanu a cez slabo osvetlenú malú chodbičku sa dohopsal až ku posteli (pričom cestou zakopol o kvetináč, ktorý dostal od Sakury).
Sadol si na posteľ a zatiaľ čo mu na krk odkvapkávala voda z vlasov, šťukal medzi kanálmi no po chvíli to vzdal a nechal to bežať na voľakom zábavnom programe. Obzeral sa okolo seba a pomaly ale isto ho začínala opúšťať veseloosť, ba už vyzeral aj mierne deprimovane (niet divu v tom brajgli) . Založil si ruky za hlavu a švacol sa rovno na tie vankúšiky, ktoré vyzerali ako bratia jeho županu a vlastne aj všetkých jeho tričiek, ba dokonca aj jeho slávnostného kimona (ten znak jeho klanu si dá snáď aj vytetovať)
-Čo zajtra podniknem? Už nechcem furt len cvičiť a trénovať a cvičiť a trénovať... kam by som si vyrazil?....
No v tom ho vyrušila televízia...
"Ach Chúlio..."
"Maria-Annabella, milujem ťa..."
-To kto tu pustil telenovelu?! Počkať...ten hlas...- prudko sa posadil a:
"To snáď nie je pravda! Naruto...!" Sasuke neveril vlastným očiam...

Na druhý deň ráno Sasuke už zavčasu stál pred zrkadlom a upravoval sa. Keď si myslel, že všetky príslušníčky nežného pohlavia, ktoré dnes stretne budú do neho zaľúbené ešte viac, až vtedy sa vybral von. Kráčal ulicami Konohy a robil sa že ignoruje všetkých čo sa po ňom pozerali (najväčší problém mu to robilo vtedy, keď sa na neho usmiala predávačka cukroviniek s príliš veľkým výstrihom)... Napokon zdvihol hlavu, pohľadom pozdravil hokagov a vkročil do jedného z domov na ulici.

-klop,klop... "Naruto, otvor!"
...(ticho)
-buch,buch,buch... "NARUTO!"
"Už idem. Vuááá...." spoza dverí bolo počuť kroky  "prečo tu robíš taký randál?!"  dvere sa pomaly otvorili a stál v nich Naruto,v čiernom tričku a bielych trenkách ( o_O :P ) s tým najprekvapenejším výrazom aký si viete predstaviť
"SASUKEE?!..." trošku sa spamätal  "Čo tu chceš?"
"Naruto, musíme sa porozprávať."
"A o čom?"
"Nó hádam to nebudeme rozoberať medzi dverami. Pozývam ťa do Icharaku Rámen. Choď sa obliecť, ja ťa počkám."
"Ramen?...jasne hneď to bude...."
-prásk... Sasuke si sadol na schody, nahodil svoj typický výraz absolútnej nudy a čakal....